LITURGICKÝ KALENDÁR RÍMSKOKATOLÍCKEJ CIRKVI

1. PRIKÁZANÉ SVIATKY NA SLOVENSKU

1. Slávnosť Panny Márie Bohorodičky – 1. januára
2. Zjavenie Pána – 6. januára
3. Nanebovstúpenie Pána – /pohyblivý/
4. Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi – /pohyblivý/
5. Sv. Petra a Pavla, apoštolov – 29. júna
6. Nanebovzatie Panny Márie – 15. augusta
7. Všetkých svätých – 1. novembra
8. Nepoškvrnené počatie Panny Márie – 8. decembra
9. Narodenie Pána – 25. decembra

2. NEPRIKÁZANÉ SVIATKY

1. Obetovanie Pána – 2. februára
2. Sv. Jozefa, ženícha Panny Márie – 19. marca
3. Zvestovanie Pána – /pohyblivý/
4. Veľkonočný pondelok – /pohyblivý/
5. Turíčny pondelok – /pohyblivý/
6. Najsvätejšieho Srdca Ježišovho – /pohyblivý/
7. Sv. Cyrila a Metoda – 5. júla
8. Narodenie Panny Márie – 8. septembra
9. Sedembolestnej Panny Márie – 15. septembra
10. Sv. Štefana, prvého mučeníka – 26. decembraPresné dátumy nájdete v rímsko-katolíckom kalendári, napr. tu: http://www.veriaci.com/kalendar.php 

Centrom celého liturgického roka je
posvätné Trojdnie ukrižovaného, pochovaného a vzkrieseného Pána,
ktoré vrcholí v nedeľu na Veľkú noc 8. apríla 2012.

 

Kán. 1246 § 1: Nedeľu, v ktorej sa slávi veľkonočné tajomstvo, podľa apoštolskej tradície treba zachovávať v celej Cirkvi ako prvopočiatočný prikázaný sviatok. Takisto sa musia zachovávať dni Narodenia nášho Pána Ježiša Krista, Zjavenia, Nanebovstúpenia a Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej, Svätej Bohorodičky Márie, jej Nepoškvrneného počatia a Nanebovzatia, svätého Jozefa, svätých apoštolov Petra a Pavla a napokon Všetkých Svätých.
§ 2: Konferencia biskupov však po predchádzajúcom schválení Apoštolskej stolice môže niektoré z prikázaných sviatokv zrušiť alebo preložiť na nedeľu.

Kán. 1247: V nedeľu a v iné prikázané sviatky sú veriaci povinní zúčastniť sa na omši, okrem toho sa majú zdržiavať takých prác a činností, ktoré prekážajú vo vzdávaní kultu Bohu, v radosti, vlastnej dňu Pána, alebo povinnému duševnému a telesnému oddychu.
Kán. 1248 § 1: Prikázaniu zúčastniť sa na omši zadosťučiní, kto je prítomný na omši, kdekoľvek sa slávi v katolíckom obrade buď v sám sviatočný deň, alebo večer predchádzajúceho dňa. 

Liturgické úkony:

Pokľaknutie

Je to vzdanie úcty Pánovi. Keď prichádzame do kostola, pokľaknutím pozdravíme Pána Ježiša vo svätostánku. Pokľakneme na pravé koleno, nepredkláňame sa. Ruky ostávajú zopäté (prípadne pravá je na hrudi – srdci a ľavá je spustená pozdĺž tela) a neopierajú sa ani o kolená, ani o zem. Nikdy nepokľakneme za chôdze. Keď pokľakneme spoločne, potom sa snažíme naraz.

Kľačanie

Vyjadrujeme tým pokoru. Je prejavom klaňania sa Pánu Bohu. Boh je väčší ako my. Kľačíme vzpriamene a ticho, neotáčame hlavou, ruky zostávajú zopäté na srdci, päty sú spolu. Nesedíme na pätách.

Poklona

Znamená vzdanie úcty. Poklonou zdravíme oltár ako najdôležitejšie miesto v kostole, ktoré kňaz dokonca uctieva bozkom. Skláňame sa celým telom do takej polohy, akoby sme sa chceli rukami dotknúť kolien. Poklonu robíme pomaly a úctivo.

Sedenie

Keď sedíme v kostole, znamená to, že sa nikam neponáhľame, ale máme čas pre Ježiša a chceme ho v pokoji počúvať. Nepredkláňame sa, nenakláňame hlavu dopredu, chrbát zostáva rovný. Nohy nenaťahujeme pred seba, ani ich nedávame pod lavicu, kolená a špičky zostávajú v jednej rovine. Ruky máme položené na kolenách.

Státie

Je symbolom pripravenosti, bdelosti. Kto stojí, nespí, ale je pripravený vydať sa na cestu, alebo urobiť nejakú úlohu.
Státim vyjadrujeme aj úctu voči tomu, s kým hovoríme. Státie v kostole znamená nielen pripravenosť počúvať, ale aj urobiť to, čo chce Boh. Stojíme rovno, vzpriamene, neopierame sa o stenu alebo o lavicu. Päty sú spolu.

Podávanie ruky

Vyjadruje sa tým odpustenie, priateľstvo, jednota. Pri svätej omši si podávame ruky pred svätým prijímaním po slovách: „Dajte si znak pokoja! – Pokoj a bratská láska, nech je medzi nami.“ Podávame si pravú ruku. Najprv podá ruku kňaz najbližším miništrantom, tí ju podajú zase svojim susedom. A tak to ide ďalej. Pri podávaní ruky sa pozeráme rovno do očí. (Ten, kto podáva ruku, hovorí: „Pokoj s tebou.“ Druhý odpovedá: „I s duchom tvojím.“)

Zložené ruky

Znamenajú ochotu slúžiť. Nedávame si ich za chrbát, ani nám nevisia voľne popri tele. Ak držíme zložené ruky na srdci, dávame tým najavo, že sa modlíme nielen ústami, ale aj srdcom. Dlane sú zložené k sebe, prsty smerujú hore, pravý palec je na ľavom. Takto zložené ruky vyjadrujú, že modlitba má stúpať hore k Bohu.
V minulosti sluha vyjadroval oddanosť svojmu pánovi tak, že si kľakol a takto zložené ruky dal do rúk svojho pána. Tým ho uznával za svojho pána. Toto gesto vyjadruje, že naším pánom je Boh.

Rozopäté ruky

Rozopäté ruky kňaza pri modlitbe všetkým pripomínajú, že Boh nás pozýva k sebe. Keď máme niekoho radi a chceme mu ísť naproti, natiahneme k nemu ruky.
Tiež nám pripomínajú ruky Pána Ježiša na kríži – ak chceme byť podobní Pánovi, máme byť ochotní pre neho niečo obetovať.