Svätý Klement pochádzal zo vznešenej rímskej rodiny. O jeho živote sa dozvedáme zo Zlatej legendy (slovo legenda pochádza z latinského slova a znemená zbožné rozprávanie o živote svätca. Je to hodnoverné rozprávanie, ktoré zachytili svätopisci a verejne čítali pri príležitosti spomienky na svätca), ktorá nám prezrádza z akej rodiny pochádzal a aké boli Klementove životné osudy.

Vypovedaciu hodnotu o osobnosti sv. Klementa má aj meno tohto mučeníka, pápeža a učenca. Meno Klement má pôvod v gréckom slove „kleos“, čo znamená sláva a v latinskom slove „mens“, označujúce myseľ. Meno Klement teda označuje muža, ktorý má jasnú, slávnu myseľ. Rovnako je možné, že jeho meno je odvodené z latinského slova „clementia“, čo znamená láskavosť. Toto vysvetlenie zahŕňa všetky cnosti, ktorými bol sv. Klement obdarený: láskavosť, milosť, spravodlivosť, zbožnosť. Takto jeho život a činy opisujú aj svätopisci.
Svätý Klement Rímsky v kresťanskom staroveku požíval veľkú úctu, hoci sa od neho zachoval len jeden list: list Korinťanom, ktorý Sýrska cirkev pripočítala k svätému písmu a je poňatý aj do biblického Kódexu Alexandrijského.
Origenes a Euzébius ho pokladali za toho istého Klementa, ktorého svätý apoštol Pavol v liste Filipanom (4, 3) nazýva svojím spolupracovníkom. Podľa sv. Ireneja bol tretím nástupcom sv. Petra v Ríme (Peter, Linus, Anaklet, Klement) v rokoch 88 – 100. Tertulián dokonca tvrdí, že sám sv. Peter ho ordinoval.
Pápež Klement tak vynikal svojimi mravmi, že sa páčil Židom, pohanom i všetkým kresťanským národom. Hovorí sa o ňom, že mal menný zoznam chudobných v jednotlivých mestských štvrtiach a nedovolil, aby verejne žobrali tí, ktorých pokrstil.

Sv. Klement vo vyhnanstve
Pohanský veľkňaz nemohol zniesť Klementovu obľubu u ľudí a hlavne to, že mnohí z nich sa pridávali ku kresťanom. Rozdal preto ľuďom mnoho peňazí a vyvolal veľké pobúrenie proti Klementovi. Mestský prefekt Mamertínus nemohol strpieť túto veľkú vzburu, preto si dal Klementa predviesť. Lichotil mu a pokúšal sa ho získať na svoju stranu, ale Klement mu povedal: „Prial by som si, aby si dostal rozum, lebo i keď bude na nás štekať veľa psov a budú nás chcieť pohrýzť, nikdy nám nebudú môcť vziať to, že sme rozumní ľudia a oni nerozumní psi. Tá vzbura, vyvolaná hlúpymi ľuďmi, ukazuje, že v sebe nič pravdivého nemá.“ Mamertínus o ňom napísal cisárovi Trajánovi a dostal odpoveď, že buď má priniesť obetu pohanským bohom, alebo ho má poslať do vyhnanstva. Mamertínus so slzami v očiach povedal Klementovi: „Nech ti pomáha tvoj Boh, ktorému tak verne slúžiš!“
Legenda ďalej hovorí, že sv. Klement zomrel ako mučeník vo vyhnanstve na Kryme, kde ho utopili v Čiernom mori. Na ostrove Cherson na Kryme našiel pápež Klement viac ako 2000 kresťanov odsúdených na namáhavú prácu pri lámaní mramoru v kameňolome. Keď zbadali Klementa, začali nariekať a plakať. On ich utešoval a hovoril: „Pán ma k vám poslal, no nie som toho hodný, aby som ako prvý medzi vami prijal mučenícku korunu.“
Keď sa od nich dozvedel, že musia nosiť vodu zo vzdialenosti 6 míľ na svojich pleciach, vyzval ich: „Modlime sa všetci k nášmu pánovi, Ježišovi Kristovi, nech pre svojich vyznávačov otvorí na tomto mieste prameň a žily vôd. Nech ten, ktorý po údere do skaly na sinajskej púšti nechal tiecť vodu v hojnosti, i nám poskytne vytekajúce prúdy, aby sme mohli ďakovať za jeho dobrodenie.“

  Pápež sa po modlitbe rozhliadol na všetky strany, uvidel tam stáť baránka, ktorý akoby biskupovi so zdvihnutou nohou ukazoval na jedno miesto. Pochopil, že je to Ježiš Kristus, ktorého vidí len on sám. Išiel na to miesto a povedal: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého kopte na tomto mieste!“
Keď však nikto nekopal na tom mieste, na ktorom stál baránok, sám vzal do ruky krátku motyku, zľahka uderil do zeme pod nohou baránka a okamžite vyrazil silný prameň, ktorý vzrástol na rieku. Všetci sa radovali a svätý Klement povedal: „Prúd vody rozradostňuje Božiu Cirkev.“
Keď sa zvesť o tom rozniesla, zišlo sa tam množstvo ľudí a behom jediného dňa prijalo od Klementa krst viac ako 500 osôb. V celom kraji začali rúcať chrámy modiel a za jediný rok postavili 75 kresťanských kostolov. O tri roky neskôr sa o tom dozvedel cisár Traján a poslal tam jedného zo svojich dôstojníkov. Keď ten videl, že všetci sú ochotní zomrieť tiež, cúvol pred takým množstvom. Klementa dal hodiť do mora s kotvou na šiji. Bolo to okolo roku 100.
Kresťania našli jeho telo a pochovali ho. V Chersone ho uctievali ako svojho osobitného patróna a na ostrovčeku v Chersonskej zátoke, kde bol jeho hrob s ostatkami, mu na jeho pocest postavili kostol. Za búrky voda zalievala celý ostrovček, dalo sa naň prejsť iba pri veľkom odlive, ktorý sa opakobal kažý rok na sviatok umučenia sv. Klementa (23. november) a trval sedem dní.
More ustúpilo o tri míle a nechalo tak prichádzajúcim suchú cestu. Pripisovalo sa to zázračnému orodovaniu sv. pápeža a mučeníka Klementa.

Solúnski bratia nachádzajú ostatky sv. Klementa
Fakt, že sv. Klement zomrel mimo Ríma potvrdzuje aj skutočnosť, že jeho hrob v Ríme nebol známy. Až svätý Konštantín – Cyril a Metod priniesli jeho pozostatky do Ríma.
Úcta k svätému Klementovi bola na východe veľmi stará a rozšírená. V 4. storočí tam vznikol grécky opis jeho mučeníctva, z ktorého sa o sv. Klementovi dozvedel sv. Konštantín – Cyril.
Keď bolo v zime v rokoch 860 – 861 cisárske posolstvo na ceste ku Korzárom nútené pobudnúť dlhší čas v Chersone, Konštantínovi – Cyrilovi táto nútená zástavka prišla náramne vhod, pretože chcel navštíviť hrob sv. Klemnta, pápeža a mučeníka. Ako horlivý skúmateľ sa veľmi podrobne vypytoval miestnych obyvateľov na pozostatky sv. Klementa. No tí, keďže boli prisťahovalci z rozličných kmeňov a nie staroosadlíci, nič o týchto pozostatkoch nevedeli. Bolo to kvôli početným nájazdom barbarov, čo malo za následok, že táto krajina sa stala skoro ľudoprázdna a neobývaná. Preto sa sv. Konštantín – Cyril oddal modlitbe a vyzval metropolitu na mesta Cherson, menom Juraj, aby prosili o pomoc z nebies. Všetkým rozprával o utrpení a zázrakoch tohto preblahoslaveného pápeža, mučeníka, čím v nich spôsobil veľké oduševnenie. 30. januára roku 861 sv. Konštantín – Cyril spolu s duchovenstvom a Božím ľudom nasadli na loď a plavili sa s veľkou nábožnosťou, dôverou, a za spevu a modlitieb prišli k ostrovu, o ktorom sa nazdávali, že sa na ňom nachádzajú pozostatky sv. mučeníka. Zo všetkých strán ho obstáli a osvietili silnou žiarou fakieľ. Za veľkého jasotu objavili pozostatky sv. pápeža a mučeníka Klementa. Našli aj kotvu, s ktorou bol uvrhnutý do mora.

    Sv. Konštantín a Metod prechádzajú s pozostatkami sv. Klementa cez Veľkú Moravu
Misia solúnskych bratov pokračovala na Veľkú Moravu. Legenda prechováva pamiatku aj na ich pobyt v obci pri Nitre (dnes Močenok), na panstve sv. Gorazda, ich učeníka a Metodovho neskoršieho nástupcu. Naši predkovia povzbudení týmto svätcom mučeníkom sa rozhodli zasvätiť mu svoj chrám. Na území obce bolo od 9. storočia postavených viacero kostolov. Všetky boli zasvätené pápežovi a mučeníkovi sv. Klementovi. Aj dnešný kostol má patrocínium sv. Klementa. Podľa legendy tu zanechali solúnsky bratia aj čiastočku ostatkov sv. Klementa. Názov obce Močenok má počiatky v tomto období ( z názvu Mučenáky) a bezprostredne súvisí so sv. Klementom Rímskym.

Pozostatky sv. Klementa prinášajú solúnski bratia do Ríma
V živote Konštantína čítame: Keď misia sv. Konštantína – Cyrila a sv. Metoda prichádzala do Ríma, vyšiel im v ústrety sám pápež Hadrián II. nesúc sviece, pretože prinášali pozostatky rímskeho pápeža, sv. Klementa. Diali sa pri tom zázraky, chorí ľudia sa vyliečili z rôznych neduhov a zajatci, čo vzývali Krista a svätého Klementa boli oslobodení tými, čo ich držali v zajatí. Pozostatky boli uložené v Bazilike sv. Klementa v Ríme, ktorá je jedným z najstarších bohoslužobných miest. Vznikla pravdepodobne v prvom storočí v dome Klementovej rodiny, blízko paláca cisára Neróna.

Prinesenie pozostatkov sv. Klementa, ktoré našli solúnski bratia na ostrove Krym, niesli so sebou počas misie na Veľkej Morave, určite zvýšilo postavenie svätých bratov vo vysokých cirkevných kruhoch v Ríme.
.
.
.
.

Modlitba k sv. Klimentovi

Bože, obdivuhodná sila všetkých svätých, naplň nás radosťou pri spomienke na svätého Klementa, Kristovho kňaza a mučeníka; veď on nielen slávil tajomstvo viery, ale vydal o ňom aj svedectvo svojou krvou, a evanjelium, ktoré hlásal slovom, potvrdzoval skutkami.

Skrze nášho Pána Ježiša Krista, tvojho Syna, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. 

Rímsky misál, modlitba dňa na spomienku sv. Klementa, pápeža a mučeníka