„Ruženec je kontemplatívna a kristocentrická modlitba, ktorá je neoddeliteľná od rozjímania nad Svätým písmom. Je to prosebná modlitba kresťana na ceste viery, ktorý nasleduje Ježiša, ktorého predchádza Mária.“ (pápež Benedikt XVI.)
Mesiac október je zvláštnou formou zasvätený úcte Panny Márie modlitbou posvätného ruženca. V prvom úradnom dokumente o posvätnom ruženci, v bule Consueverunt Romani Pontifices (1569), pápež PIus V. napísal: „Ruženec alebo žaltár preblahoslavenej Panny Márie je veľmi nábožný spôsob modlitby a prosby k Bohu, zároveň ľahký pre všetkých: je chválou preblahoslavenej Panny, pričom sa stopäťdesiatkrát opakuje anjelské pozdravenie; toľko je žalmov v Dávidovom žaltári. Medzi každý desiatok sa vkladá Pánova modlitba a meditácia, ktorá osvetľuje celý život nášho Pána Ježiša Krista.“
Úplné odpustky sa udeľujú veriacemu, ktorý:
- Sa nábožne pomodlí mariánsky ruženec a to v kostole alebo kaplnke, alebo v rodine, v rehoľnej komunite, v zhromaždení veriacich a všeobecne vtedy, keď sa viacero veriacich zhromaždí kvôli nejakému počestnému cieľu
- Sa nábožne pripojí k recitovaniu tejto modlitby, keď sa ju modlí najvyšší veľkňaz; veriaci sa môže pripojiť k tejto modlitbe aj prostredníctvom televízneho alebo rozhlasového prenosu.
Na získanie úplných odpustkov spojených s recitovaním mariánskeho ruženca platia nasledovné pravidlá:
- Stačí recitovanie jednej tretiny; päť desiatkov je však potrebné recitovať súvisle
- Pri modlitbe nahlas je potrebné pripojiť nábožné rozjímanie o tajomstvách
- Pri verejnom recitovaní musia byť tajomstvá prednesené podľa schváleného miestneho zvyku; pri súkromnom recitovaní však stačí, aby veriaci pripojil k ústnej modlitbe rozjímanie o tajomstvách
(EO, s.66 – 67, bod. 17,§ 1,1,2)
